Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

ZÁZRAK UVIDÍŠ – LEN LEPŠIE OTVOR OČI      

             „Raz som slúžil svätú omšu,“ hovorí kardinál Špidlík, „pri ktorej sa čítalo evanjelium: „Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte!“ (Mt10,7-9) A po svätej omši prišiel za mnou chlapík, ktorý evanjelium ostrým sarkastickým tónom okomentoval: „Čo je to dnes za Cirkev? Ktorý z vás, ktorí sa nazývate kazateľmi Božieho Slova, uzdravil chorých alebo vzkriesil mŕtvych alebo aspoň nejakého diabla vyhnal? V životopisoch niektorých svätých sa síce takéto prípady uvádzajú, ale väčšinou sú to len staré legendy, a tak je ťažko dokázať, či sa tak naozaj stalo. A keby aj, tak takéto prípady sú len ojedinelé. Rozhodne tieto vlastnosti nemožno pripísať súčasnej Cirkvi...“
            Ja som sa opýtal: „A čomu vy hovoríte uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych, vyháňať diablov?“ A nielen on, ale aj všetci, ktorí náš rozhovor počuli, mysleli na zázračné uzdravenia, zázračné povstanie z hrobu či dramatické vyhnanie diabla z posadnutého. Teda viditeľnú prítomnosť nadprirodzenej sily.
            Vtedy som začal s námietkami ja: „A vy si myslíte, že Ježiš chcel založiť na zemi cirkev iba na zázrakoch a na nadprirodzených prejavoch moci? Nepripúšťate, že Božie pôsobenie môže byť skryté a nenápadné? Vari majú byť kresťania dnešnej doby divotvorcami, pre ktorých je všetko – veda i medicína – zbytočná, pretože majú kňazov, ktorí každého chorého uzdravia modlitbou a vkladaním rúk?““
            Áno – aj toto v cirkvi vidíme, v katolíckej menej, v sektárskych spoločenstvách viac: Nadšené zvolávanie Božej moci: „Pane, príď, príď teraz – teraz hneď - a uzdrav, učiň zázrak!“ A mocným Aleluja sa ďalej dáva najavo, že Pána budeme oslavovať, ak on urobí to, o čo ho žiadame.
            Chceli by sme však takéhoto Boha? Boha, ktorý sa bude prispôsobovať našim požiadavkám?  Či naozaj nevidíme v Cirkvi pôsobenie Božej moci cez Božie Slovo, ktoré zrazu pred naším zrakom ožije, cez sviatosti, ktoré – keď aj padneme, znova nás stavajú na nohy a dávajú šancu začať nový život? Či toto tiež nie je spôsob, ktorým sa oslabuje sila zlého ducha?
            Pamätajme - nie vždy to, čo pôsobí teatrálne, je z Božieho Ducha.